- "Ostrihaj to, bude to zmena a uvidíš, že to bude fajn."
- " Veď ja sa nebojím, keby aj, dám to dohola, vlasy dorastú."
- "Tak to neurobíš."
- "Chceš sa staviť?"
- "Nechcem, ale nerob to."
- "Takže neveríš, že to urobím."
- "Prestaň si mleť svoje."
- "Ty si so mnou kvôli vlasom a nie pre to aká som?"
- "Zlato, ja by som aj tak peknú a chudú nechcel."
- "Dík."
Zasmial sa, myslel, že vie a nemusí jej denno denne pripomínať, že chce, aby ostala len jeho. Ona to ale nevedela. Neustále mala potrebu pýtať si jeho záujem, lásku, pohľadenie a prejav toho, že ju naozaj ľúbi. Neverila mu. Možno sa jej to zdalo neskutočné.
- "Prestaň!"
- "Budeš mať dôvod presvedčiť ma. " Tiekli jej slzy, kričala na neho a medzi tým si holila hlavu. Chcel jej zabrániť, ale nepodarilo sa.
- "Nie si normálna."
- "To nie som, keď ťa ľúbim a myslela som si, že aj ty mňa."
- "Nebudme spolu, veď to nemá zmysel."
- "Ja som to vedela, takže v tom boli vlasy."
- "Nie si normálna, ty fakt nie si normálna, choď sa dať vyšetriť."
- "Ty sa choď, ty ignorantský sebec, strč sa celý a nech ti ani malíček netrčí."
- " TY n i e s i n o r m á l n a !!!"
- "Tak ti treba, to ťa len niekto tresce a zavesil ti na krk takého blázna."
Otvoril, topánky si vzal do rúk, obul sa vo výťahu. Nerozumel. Absolútne ničomu. Ona sa zrazu na seba pozrela a videla to lesklé vajce, ktoré si na krku vyrobila. Začala sa utešovať, veď aj tak chcela byť nejaký čas sama a takto ju aj tak nikto chcieť nebude. Začala jej byť zima, zatvorila teda okno.
O hodinu zvoní niekto zdola, vytrčí sa, no nikoho tam nevidí.
- "Halllóóóó....?"
Nič.
- "Halllóóó, kto je tam?"
Nič.
Zbehla teda dolu, sedela tam osoba s kapucou na hlave a sklonenou hlavou. Prisadla si a chytila ho za ruku.
- "Prepáč."
- "Ty mne."
- Ľúbim ťa."
- "Zlato?"
- "Hmm?"
- "Môžem sa ťa niečo opýtať?"
- "Jasné"
- "Dal si dolu kapucu, podobali sa doslova ako vajce vajcu. Neskutočne sa začala z celého hrdla smiať. No keď sa otočil, videla.... Začala čítať.
- "Ty fakt nie si normálny, to si mám teraz dať na čelo vytetovať "áno"? Povedala mu s tým najúsmievavejším úsmevom.
- "Keby si toto urobila.... to neurobíš" usmial sa, nakoľko vedel, že to by neurobila naozaj.
- "Tak sa stav."
- " O čo?"
- "Keď to urobím, k oltáru pôjdeš po štyroch a ak nie, zažiješ tú najkrajšiu noc na svete."
Skončili v perinách a raňajkovali na obed. Je to pravda. Láska lezie na mozog... :)
Komentáre